Ako malý chlapec som vždy svojho otca pozoroval, keď chodieval von. Bavilo ma pozerať sa na to, ako si chystá udice a ide na rybačku. Raz za čas je jasné, že to nejde podľa plánov. A aj sa mu veľmi veľa ráz pokazilo počasie. Ale či bolo pekne, alebo pršalo, nakoniec sa vždy rozhodol správne a na rybačku išiel. Nemohol som sa dočkať toho, kedy konečne zoberie aj mňa. A kedy aj mňa zasvätí do toho, čo musí chlap robiť, aby vedel ísť na ryby. Keď ma konečne zobral, bol som taký hrdý, že som si doma zabudol navijáky.
Nečakal som, že to bude také ťažké. Takže, nebudeme si klamať, naozaj som doslova trpel. Pretože som tŕpol či chytím nejakú rybu a ked môj oco chytal jednu za druhou a ja nič, zostal som naozaj veľmi deprimovaný. On mi však povedal, aby som sa ničoho nebál, že sa to naučím. A aj keď to trvalo nenormálne dlho, nakoniec mal pravdu. Aj keď som mal vtedy naozaj veľmi veľkú chuť sa na to vykašlať, pretože som nikdy nič nevedel chytiť. A pre malého chlapca je to naozaj veľmi ťažké. Nakoniec som sa však snažil tak, že sa mi to podarilo.
A ak keď som svoju prvú rybu vypustil, bol som šťastný za to, že som s tým mohol poriadne narábať a že som sa to naučil tak, že som do toho neskôr zasvätil aj svoje vlastné deti. A tie to naozaj bavilo. Presne takisto, ako to bavilo mňa. A to je na tom krásne a presne to je na tom naozaj zábavné. Že niečo, čo bavilo vás, môžete ako šmahom čarovného prútika, predať svojim vlastným deťom. A nemusíte sa ničoho báť. Nakoniec sa budete zo všetkého tešiť a budete vďačný za to, že ste sa toľko natrápili s koníčkom, ktorý nakoniec priniesol zaslúžené ovocie. Teším sa, ako svojim deťom ukážem ďalšie skvelé finty. Myslím si, že aj na takéto veci sa nechajú nahovoriť, a to je podstatné aj v našom vzťahu. To je niečo čo ma bude vždy priam dokonale tešiť. A moje deti sú pre mňa všetkým.
